Po pár dňoch od ohlásenia prezidenta Kisku vstúpiť do straníckej politiky, sa dá konštatovať, že Kiska úplne nevie do čoho ho jeho okolie vmanévrovalo. Pre veľa politikov veľmi úsmevná prieskumná agentúra AKO, uverejnila pár dní pred Kiskovým ohlásením pre neho veľkolepú správu, že 40% Slovákov je pripravených voliť Kiskovu stranu. Znamenalo by to, že Kiska vymaže z politickej mapy celú súčasnú opozíciu. Kto by do toho nešiel? Nevídaná garancia úspechu. O to väčšmi ak spolumajiteľ DenníkaN hneď prehlásil, že Kisku podporí. Príliš ideálne, aby to bola pravda. Asi aj preto si televízia Markíza objednala prieskum u agentúry, ktorá má povesť, že reálne robí nejaké štatistické zisťovania. Focus nameral Kiskovi úplne iný príbeh. Jeho hlavným odkazom bolo, že 50% Slovákov ho v politike nechce už ani vidieť. Ostatné čísla nadchli ešte menej.
Kiska možno uveril príbehom prezentovaných jeho okolím. Ak Vás okolie utvrdí, že Slovensko čaká len na Vás, tak sa ľahko uverí, že na budovanie virtuálnej strany Vám stačí naučiť sa pár prejavov a odísť od mikrofónov. Mená, ktoré kontrolovane prenikli von a mali byť súčasťou projektu, cúvajú. Radičová dala spiatočku a chce rozdávať len rozumy, pretože sa považuje za kontroverznú. Ak je však kontroverzná Radičová, potom ešte viac je kontroverzný aj Kiska. Lucia Žitňanská sa taktiež dištancovala od Kiskovho projektu dosť jednoznačne.
Na príchod Kisku nie je v podstate zvedavý nikto ani z opozície. Terajšia opozícia ho považuje pri všetkej korektnosti za zradcu, ktorý mal na lopate Ficovu vládu a mohol ju doraziť do predčasných volieb, ale on potreboval čas na založenie strany a preto asistoval pri ustanovení Pellegriniho. Ukázal sa teda ako typický slovenský prospechár. Dal teraz koalícii čas, aby si vybudovala širšie vzťahy s alternatívnou politickou scénou, pred ktorou teraz Kiska straší. Legitimizácia Kotlebovej ĽSNS je očividne zo strany Smeru na programe dňa, ale to len vďaka Kiskovi. Ten si myslí, že to, čo pomohol vytvoriť využije ako dôvod, prečo vstupuje na scénu.
Progresívne Slovensko rýchlo pochopilo, že Kiska nie je pomoc, ale balvan. Pre mladých by mal byť podľa nich starý politik zaťažený minulosťou. Progresívci nadchnutí výsledkami v Bratislave a v prezidentských voľbách pochopili, že si vystačia aj bez Kiskovej zhasínajúcej glorioly. Tento odstup si pri každých voľbách budovali čoraz viac. Aj preto Kiska sa snažil nervózne si odtrhnúť časť priazne počas volebnej noci pre seba a prezentoval Čaputovú ako „svoj“ úspech. Nie, Kiska nestojí za úspechom Čaputovej. Čaputová je skôr Kiskovým neúspechom. Vďaka komunálnym a prezidentským voľbám si totiž vypestovali progresívci „paralelnú“ mediálnu silu, ktorej je ochotných pomáhať aj veľa novinárov. A ak niečo tento víkend Kiska pochopil, tak práve to, že nie všetci novinári sú ochotní spievať mu do tanca.
Michal Pátrovič
Be First to Comment